Aké máš spomienky na svoje detské tenisové začiatky?

Otec chodil hrávať tenis s kamarátom, raz ma vytiahol na kurt, keď som mal 7. Hneď ako som chytil prvýkrát raketu do ruky si všimol, že mám dobrý cit na loptu aj pohyb. Tak sa tvrdohlavo rozhodol, že ma prihlási na tenis, i keď ja som bol proti. Začiatky boli celkom komické, keďže na môj prvý tréning ma musel otec ťahať za nohy a ja som sa držal zubami nechtami dverí so slovami ,,ja nikam nejdem”. Hneď zo začiatku som patril medzi lepších, rýchlo som napredoval, a začalo ma to veľmi baviť. Nevedel som sa dočkať, kedy budem mat ďalší tréning. A tu začala moja tenisová kariéra.

 

Čo sa zmenilo po 20 rokoch?

 

Zmenilo sa všetko. Čo sa týka závodného tenisu. Zmenila sa technika úderov, v dnešnej dobe je tenis veľmi rýchly, tým pádom musia hráči viac pracovať na svojej kondícii, musia mať veľmi rýchle a “gumenné” zápästie, aby vedeli hrať údery z nie veľmi komfortných pozícii. Konkurencia je stále väčšia, je to psychicky aj fyzicky náročné. Väčšina hráčov a hráčiek vyhľadáva už vo veľmi mladom veku psychológov a fyzioterapeutov, aby dokázali podávať maximálne výkony po čo najdlhšiu dobu.

Najväčší rozdiel je v deťoch, ktoré prichádzajú do prípravky. Za mojej éry bol oveľa väčší záujem o tenis, deti mali viacej pohybu vo svojom voľnom čase, mali dobré pohybové základy. Dnes musia tréneri učit najskôr deti “chodiť”, čo im zaberie dosť veľa času a až potom sa začína tenisový tréning. Česť výnimkám, ktorých je však v dnešnej dobe menej ako málo. Takže je to oveľa náročnejšie vychovať dobrého hráča, pretože väčšina šikovných chlapcov a dievčat si vyberá skupinové športy.



Si hlavným trénerom v Tenisovej Akadémii Skalka. Aký tréningový proces musia absolvovať tvoji zverenci?

Moji zverenci majú vytvorený týždenný tréningový plán, ktorý zahŕňa individuálne a skupinové tréningy, sparingový deň, kondičnú prípravu a jogu a strečing, aby sme predišli zraneniam. Cieľom je, aby mali pestrý týždeň, ktorý zlepšuje hráčov po všetkých stránkach.

Každoročne musí každý hráč absolvovať diagnostiku u mojej kolegynky fyzioterapeutky, všeobecné kondičné testy a týždňový kondičný fyziokemp, ktorý organizujeme už tradične pár rokov v Liptovskom Jáne. Viacerí z našich hráčov sú zahrnutí ako pomocníci na letných tenisových táboroch. Podrobnejšie info vám možno prezradím nabudúce ;)



Počuli sme, že si bol šikovný tenista :) Prečo si sa rozhodol ísť cestou tenisového trénera?

Môj tréningový plán nebol nikdy nastavený na to, aby som sa presadil medzi najlepšími na Slovensku, a to hlavne kvôli financiám a tomu, že som musel dochádzať do Nitry, čo obmedzovalo počet mojich tréningov aj turnajov.

Tenis je veľmi náročný. Ak by som sa chcel prebiť do závodného tenisu, museli by moji rodičia a ja prispôsobiť všetko tomu, aby som mal čo najkvalitnejšie podmienky bez istoty, že z toho niečo bude.  Pravdupovediac trénoval som naozaj veľmi málo, pri tenise ma držala ozajstná láska k tomuto športu, proste ma to bavilo. Vôbec mi nevadilo, že nebudem nikdy závodný hráč. Bavil ma pohyb, bavila má rýchlosť lopty, bavilo ma presne umiestňovať údery, bavilo ma takticky dobre zahrať výmenu, bavilo má vnímať svoje údery, skúmať, čo robím dobre a čo mám zlepšiť, bavilo ma pozorovať súperov a obdivovať tých najlepších hráčov, ako pracujú pri úderoch nohami a ako im pracuje hlava rakety. Jedným slovom vášeň.

A tak počas vysokej školy, keď som mal 20 rokov, sa v mojej hlave zrodilo rozhodnutie, že chcem byt tenisový tréner.



Čo by si odkázal tenisovým deckám?

Aby využili čas strávený na kurte naplno. Aby na sebe makali nielen na tréningu, ale aj vo svojom voľnom čase. Aby boli trpezliví a makali aj vtedy, keď sa im bude najmenej dariť. Nech pri tenise vydržia čo najdlhšie, pretože im to určite pomôže. Ak nie v tenisovej kariére, tak v ďalšej etape ich života.