Akému športu sa venuješ?

Venujem sa florbalu.

Ako by si opísala florbal ľuďom, ktorí nevedia o aký šport ide?

Florbal je kolektívny halový šport s hokejkami, umelou a hlavne deravou loptičkou. To je hlavné poznávacie znamenie.

Je podobný hokeju, čo sa týka pravidiel, ale tiež tu je rozdiel v tom, že brankár v bráne klačí na kolenách.

Prečo práve florbal? A ako si sa k tomuto športu dostala?

Od malička ma moji rodičia viedli k športu. Skúšala som karate, ping pong, basketbal, hokej, futbal. Zrovna pri futbale som pobudla pár rokov, ale keďže v staršom veku som uz nemohla hrávať s chlapcami, musela som prestúpiť k dievčatám a najbližšie som mala Šaľu. Tam bolo zložité stále dochádzať, keďže som mala iba 11 rokov, tak mi rodičia hľadali nový šport. V tom zrovna mamina uvidela v televízii zábery, ako hrali dievčatá florbal. Na druhý deň som sa tam zašla s ocinom pozrieť a tam to všetko začalo.

Vedela by si nám opísať život vrcholového športovca aj so všetkými pozitívami a negatívami?

Väčšinou sa mi moji kamaráti smiali, že nikdy s nimi nejdem po škole von alebo večer do mesta. Vymeškala som veľa rodinných akcií. Cez letné prázdniny som nemala čas ísť na dovolenku, pretože som bola buď na sústredeniach alebo prevažne na letných florbalových turnajoch. Vždy som však mala na výber, no ja som si vybrala florbal. Vôbec ma to nemrzelo, bavilo ma to. Napĺňalo ma to. Veľa som si precestovala vďaka zápasom, turnajom a hlavne som spoznala veľa úžasných ľudí. A tie zážitky a spomienky vám nikto nikdy nezoberie.

Čo by si odkázala budúcim športovým nádejám?

Aby sa ničoho nebáli a verilli si, že všetko, čo chcú, tak dokážu. Keď vám to bude robiť radosť, bude to jednoduchšie. I keď niekedy to bude tažké a bude to bolieť, ale potom na konci to bude všetko stáť za to, uvidíte !